Z Veľkonočnej homílie biskupa Melitona Sardského

(Nn. 65-71: SCh 123, 95-101)

Proroci predpovedali veľa vecí o veľkonočnom tajomstve, ktorým je Kristus; „jemu nech je sláva na veky vekov. Amen.“ On prišiel z neba na zem kvôli trpiacemu človeku v lone Panny sa doň obliekol a vyšiel ako človek; v tele podliehajúcom utrpeniu vzal na seba utrpenie trpiaceho človeka a zničil utrpenia tela; duchom, ktorý nemohol zomrieť, zabil vrahyňu smrť.

Viedli ho ako baránka, zabili ho ako ovcu, vykúpil nás zo služby svetu akoby z Egypta a vyslobodil nás z diablovho otroctva akoby z faraónovej ruky; našu dušu označil svojím Duchom a údy nášho tela vlastnou krvou.

On hanbou pokryl smrť a diabla rozplakal ako Mojžiš faraóna. On udrel neprávosť a nespravodlivosť odsúdil na neplodnosť ako Mojžiš Egypt.

On nás vyviedol z otroctva na slobodu, z tmy na svetlo, zo smrti do života, spod krutovlády do večného kráľovstva a urobil z nás nové kňazstvo a vyvolený ľud naveky. On je veľkonočný baránok našej spásy.

On v mnohých mnoho vytrpel: v Ábelovi ho zabili, v Izákovi mu zviazali nohy, v Jakubovi utekal do cudziny, v Jozefovi ho predali, v Mojžišovi vyložili na vodu, v baránkovi bol prebodnutý, v Dávidovi prenasledovaný a v prorokoch pohanený.

On si vzal telo z Panny, zavesili ho na drevo, pochovali do zeme, vstal z mŕtvych a vystúpil do nebeských výšin.

On je baránok, ktorý nevydal hlas; on je zabitý baránok; on sa narodil z Márie, krásnej ovečky; jeho vzali zo stáda a viedli na zabitie; večer sa obetoval a v noci ho pochovali. Na dreve ho nepolámali a pod zemou nepodľahol rozkladu.

On vstal z mŕtvych a vzkriesil človeka z hlbokého hrobu.

Zdroj obrázku: www.likavka.sk