Farnosť Nová Ves nad Váhom     

Menu


» Archív - Vieš čo je milosť
Archív - Duchovné slovo - "Vieš čo je milosť?"

Vieš, čo je to milosť?

( Homília na piatu veľkonočnú nedeľu  - Nová Ves nad Váhom 2012)

 

Poznáme jav, že keď na jar vinohradníci strihajú vinič, tečie s neho tekutina, vinič „slzí“. Je to vlastne tá životodarná miazga, ktorá roznáša živiny do celej rastliny. Bez nej by konáriky uschli – ako to aj vidíme na odrezaných halúzkach, ktoré vzápätí vädnú a idú na oheň.

Tento obraz z prírody využil Ježiš Kristus, aby vysvetlil učeníkom, ale aj nám, dôležitú duchovnú pravdu, že milosť je ako tá miazga, ktorá prúdi v duši človeka a oživuje ho. „Ja som vinič, vy ratolesti. Ratolesť nemôže prinášať ovocie sama od seba, ak neostane na viniči ...“Je to jedna z tzv. šiestich hlavných právd našej viery: Milosť Božia je pre spásu potrebná!

Ale rozumieme vôbec výrazu „Božia milosť“? Čo to vlastne je?

Božia milosť je nadprirodzený duchovný dar, ktorý nám Boh dáva pre našu spásu.   Nový katechizmus Youcat doslova hovorí, že „ milosť ja láskyplný Boží dar, ktorým nás Boh vťahuje do vnútorného života trojjediného Boha a robí nás schopnými konať z lásky k nemu. Je to pomáhajúca sila, ktorou nás zahrňuje.“ Krásne to vyjadril aj pápež Benedikt XVI: „Milosť je dotyk Božej lásky.“ Milosť nie je vec, ale Božie seba darovanie človeku. Boh nedáva nikdy menej ako seba.

Aké druhy milosti teda dostávame? Tak rozhodne tou najdôležitejšou milosťou je posväcujúca milosť (lat. gratia habitualis ). Získavame ju v krste. Urobí z nás Božie deti, zmyje nám dedičný hriech a Boh v nás stvorí akýsi nový duchovný organizmus. Od chvíle krstu býva v duši človeka Najsvätejšia Trojica. Táto milosť, ak ju máme pri smrti, nám otvára bránu neba. Vo chvíli smrti sa mení na tzv.„lumen gloriae“, svetlo slávy, čiže schopnosť videnia Boha „z tváre do tváre.“ Milosť posväcujúca sa  však dá aj stratiť – stačí k tomu jediný smrteľný hriech. Keď sa stretnú v živote človeka dvaja „zlodeji“ - ťažký  hriech, ktorý nám berie milosť ( t.j. život duše) a náhla smrť, ktorá nám berie pozemský život, tak to je tá najväčšia tragédia a katastrofa, ktorá môže človeka postihnúť. V tom okamihu naveky stráca nebo a je tým najväčším chudákom na svete, nech bol predtým akokoľvek bohatý, úspešný či dokonca nábožný. Ak sme stratili krstnú milosť, kým žijeme, môžeme ju našťastie získať späť vo sviatosti zmierenia, alebo v prípade smrteľného nebezpečenstva dokonalou ľútosťou (čiže ľútosťou nie zo strachu, lež z lásky k Bohu), ale musíme mať úmysel sa vyspovedať, ak to nebezpečenstvo prežijeme.  Svätci poznali hodnotu tejto milosti i cenu duše. Pri hrobe pätnásťročného sv.Dominika Sávia je nápis, ktorý bol jeho životným heslom: „La morte, ma non peccati. Radšej smrť, ako hriech.“

Ďalším druhom je milosť pomáhajúca ( lat. gratia actualis ). Tá nám osvecuje rozum, aby sme jasne rozlíšili dobro od zla. Posilňuje aj vôľu, aby sme lákavé zlo vedeli odmietnuť a namáhavé dobro konať. Pomáha nám dostať sa do nebeského kráľovstva a prekonať svoje slabosti. Získavame ju modlitbou, pokáním, konaním skutkov milosrdenstva, i cez sviatosti a požehnania Cirkvi. Ďalej existuje ešte milosť stavu – je to zvláštna moc, prisľúbená pre manželský, rehoľný alebo kňazský stav. Získavame ju pri vysviacke, rehoľných sľuboch alebo uzatvorení manželstva.

A treba tiež vedieť, že Pán Boh vo svojej dobrote každému človeku dáva tzv. milosť dostačujúculat. gratia sufficiens ). Znamená to, že duša každého človeka na zemi dostáva možnosť spásy - rozhodnúť sa pre Boha aspoň raz v živote (možno vo chvíli zomierania.) Nikto nie je vopred predurčený na zatratenie. Túto milosť dostali aj najväčší zločinci na svete. Ale ako sa kto rozhodne, to už závisí na jeho slobode.  Zatiaľ je to pre nás zahalené Božím tajomstvom.

Kedysi v detstve som videl starý film Barón Prášil. Bola to paródia, z ktorej si pamätám jednu scénu: Barón Prášil spadol do hlbokého blata a nevedel sa z neho dostať. Tak si pomohol filmovo: Uchopil sa sám za vlasy, mal totiž dlhý šľachtický cop, a zaň sa vytiahol z bahennej jamy ... Smile Zaiste, je to smiešne a nemožné. No pochopme aj my, že sami sa nemôžeme dostať z blata. Vlastnými silami sa nik nemôže spasiť. Pán Ježiš vraví. „Bezo mňa nemôžete nič urobiť“ čiže nič také, čo by malo váhu pre večnosť. Potrebujeme si uvedomiť a denne prežívať závislosť na Pánu Bohu, dôverovať mu a vyprosovať si jeho pomoc a  milosti. „Kto prosí, dostane, kto hľadá, nájde a kto klope, tomu sa otvorí.“ Blažej Čaputa, farár

MDgyNWE3