Kedykoľvek na nás dolieha nejaký útlak alebo súženie, je to pre nás napomenutie a zároveň aj pokarhanie. Lebo ani naše Sväté písmo nám nesľubuje pokoj, bezpečnosť a mier, ba evanjelium netají ani súženia, útlak a pohoršenia. Ale „kto vytrvá do konca, bude spasený“. Veď čo dobré mal kedy v sebe tento život, počnúc prvým človekom od chvíle, keď si zaslúžil smrť a stiahol na seba kliatbu, spod ktorej nás vyslobodil Kristus, Pán?!

Neslobodno teda reptať, bratia, „ako niektorí z nich reptali“, ako hovorí Apoštol, „a zahynuli od hadov“. Čo také neobvyklé znáša teraz ľudské pokolenie, bratia, čo neznášali otcovia? Alebo kedy trpíme tak, ako sa dozvedáme, že oni trpeli? A nájdeš ľudí, ktorí repcú na svoje časy, lebo že časy našich predkov boli dobré. A keby sa mohli vrátiť do čias svojich predkov, nereptali by aj tam? Minulé časy, o ktorých si myslíš, že boli dobré, boli dobré iba preto, že už nie sú tvoje.

Ak si už vyslobodený spod kliatby, ak si už uveril v Božieho Syna, ak si už poučený alebo vzdelaný vo Svätom písme, čudujem sa, ako si môžeš myslieť, že Adam mal dobré časy. Aj tvoji predkovia nosili v sebe Adama. To bol celkom isto Adam, komu bolo povedané: „V pote svojej tváre budeš jesť svoj chlieb a budeš obrábať zem, z ktorej si bol vzatý. Tŕnie a bodľač ti bude rodiť.“ Toto si zaslúžil, toto dostal, toto dosiahol podľa spravodlivého Božieho rozsudku. Prečo si teda myslíš, že minulé časy boli lepšie ako tvoje? Od tamtoho Adama až po dnešného Adama je len práca a pot, tŕnie a bodľač. Zabudli sme na potopu? Zabudli sme na ťažké časy hladu a vojen, o ktorých sa píše preto, aby sme nereptali proti Bohu pre prítomný čas?

Aké to teda boli časy? Či sa nechvejeme všetci, keď o nich počúvame alebo čítame? Preto by sme mali skôr ďakovať, ako reptať na naše časy.

sv. Augustín

2. čítanie dnešnej nedele: List Hebrejom   −   Hebr 12, 11

Pravda, každá výchova v prítomnosti sa nezdá radostná, ale krušná; neskôr však prináša upokojujúce ovocie spravodlivosti tým, ktorých ona vycvičila.

Autor fotografie : I.V.