V Starej zmluve sa chlieb a víno prinášajú na obetu medzi prvotinami zeme na znak vďačnosti Stvoriteľovi.

Ale v súvislosti s exodom (východom z Egypta) dostávajú aj nový význam:
nekvasené chleby, ktoré Izrael je každý rok na Veľkú noc, pripomínajú náhlenie pri východe z Egypta.
Spomienka na mannu na púšti bude Izraelu stále pripomínať, že žije z chleba Božieho slova.
A napokon každodenný chlieb je plodom Zasľúbenej zeme, zárukou, že Boh je verný svojim prisľúbeniam.

„Kalich dobrorečenia“ (1Kor 10,16) na konci židovskej veľkonočnej hostiny pridáva k sviatočnej radosti z vína eschatologický rozmer, t. j. rozmer mesiášskeho očakávania obnovenia Jeruzalema.

Ježiš ustanovil svoju Eucharistiu tak, že dal nový a definitívny zmysel dobrorečeniu nad chlebom a kalichom.
Ježiš Kristus robil vždy to, čo sa páčilo Otcovi.

KKC

                                                                               Zdroj obrázku: www.postoj.sk