Moje meno je slávne medzi národmi

V čase príchodu nášho Spasiteľa sa zjavil slávnejší Boží chrám, ktorý nemožno s ničím porovnať. Bol o toľko slávnejší a vznešenejší oproti tomu starému, o koľko sa líši starozákonná bohoslužba od bohoslužby evanjeliovej v Kristovi a skutočnosť od tieňa.

A myslím, že by sa k tomu dalo ešte niečo povedať. Chrám bol jeden a iba v Jeruzaleme a v ňom prinášal obety iba jeden, izraelský národ. Keď sa nám však Jednorodený stal podobným, hoci „Boh, Pán, je naším svetlom“, ako hovorí Písmo, postupne sa celý svet naplnil svätými domami a nespočítateľnými ctiteľmi, ktorí si duchovnými obetami a kadidlami uctievajú Boha vesmíru. A zdá sa mi, že toto je to, čo akoby v zastúpení Boha povedal Malachiáš: „Lebo ja som veľký kráľ, hovorí Pán, a moje meno je slávne medzi národmi; na každom mieste prinášajú môjmu menu kadidlo a čistú obetu.“

Je teda pravda, že sláva posledného chrámu, rozumej Cirkvi, bude väčšia. Vyhlasuje, že tí, čo sa starajú a pracujú na jeho výstavbe, dostanú ako odmenu od Spasiteľa a dar z neba Krista, pokoj všetkých, „skrze ktorého máme v jednom Duchu prístup k Otcovi“. Veď hovorí: „Na tomto mieste nastolím pokoj, pokoj duše získajú všetci, čo sa zapoja do stavby a obnovy tohto chrámu.“ Lebo aj Kristus kdesi hovorí: „Svoj pokoj vám dávam.“ Aký osoh z toho budú mať milujúci, poučuje Pavol. Hovorí: „Kristov pokoj, ktorý prevyšuje každú chápavosť, uchráni vaše srdcia a vaše mysle.“

Aj múdry Izaiáš sa modlil: „Pane, náš Bože, daruj nám pokoj; veď všetko si nám ty daroval.“ Lebo kto raz dostal milosť Kristovho pokoja, ľahko si zachráni dušu a ducha nasmeruje na dobrý čnostný život.

Autor fotografie : MV