„Blažení všetci, čo sa boja Pána a kráčajú po jeho cestách.“ Treba si všimnúť, že kedykoľvek je v Písme reč o bázni pred Pánom, nikdy sa nehovorí len o nej, akoby nám sama stačila na dokonalú vieru, ale podopiera ju alebo predchádza všeličo, z čoho možno pochopiť význam a dokonalosť bázne pred Pánom. Vieme to z toho, čo hovorí Šalamún v Prísloviach: „Ak budeš vzývať múdrosť a dovolávať sa rozumnosti, ak sa budeš za ňou zháňať ako za striebrom a hľadať ju ako poklady, vtedy pochopíš bázeň Pánovu.“

Vidíme teda, po koľkých stupňoch sa prichádza k bázni pred Pánom.

Najprv treba vzývať múdrosť a rozum má úlohu všetko hodnotiť; potom sa treba zháňať za múdrosťou a hľadať ju; až potom možno pochopiť bázeň pred Pánom. Ale túto bázeň neslobodno chápať podľa bežnej všeobecnej predstavy ľudí.

Lebo strach je chvenie ľudskej slabosti, ktorá sa bojí znášať to, čomu sa vzpiera. Existuje v nás a vyvoláva ho v nás vedomie viny, právo mocnejšieho, útok silnejšieho, choroba, napadnutie divou zverou a akékoľvek zlo a utrpenie.

Takémuto strachu sa netreba učiť, vyplýva zo slabej prirodzenosti. Ani sa neučíme, čoho sa treba báť; to, čoho sa obávame, naháňa nám samo osebe strach.

O bázni pred Pánom sa píše: „Poďte, deti, čujte ma, naučím vás bázni Pánovej.“ Teda bázni pred Pánom sa treba učiť, lebo ju vyučujú. Ona nespočíva v hrôze, ale v pochopení náuky. Ani nie je výsledkom chvenia prirodzenosti, ale dosahuje sa zachovávaním prikázaní, skutkami nevinného života a poznávaním pravdy.

Pre nás všetka bázeň pred Bohom spočíva v láske a dokonalá láska je vrcholom tejto bázne. Vlastnou úlohou našej lásky k Bohu je odpovedať na jeho podnety, poslúchať príkazy, veriť jeho prísľubom. Počúvajme, čo hovorí Písmo: „A teraz, Izrael, čo žiada od teba Pán, tvoj Boh? Len to, aby si sa bál Pána, svojho Boha, a kráčal po všetkých jeho cestách, aby si ho miloval a zachovával jeho príkazy z celého svojho srdca a z celej svojej duše, aby ti dobre bolo.“

svätý biskup Hilár

Zdroj obrázku: www.magnificat.sk