Edita pochopila, že ani filozofia nedáva uspokojivú odpoveď na všetky jej otázky. Po tom, ako objavila Krista, jej „kariéra“ začína prudko narastať, už sa nechce zdržiavať ničím iným, len dôsledkami svojho objavu.

V diele Konečné a večné bytie tvorivo porovnáva Husserla a Tomáša Akvinského, zaoberá sa konečným zmyslom bytia a objavuje spojenie medzi teológiou a filozofiou. Napokon vyhlási: „Viera je božskej múdrosti bližšie ako všetka filozofická i teologická veda.“

Na sviatok sv. Terézie 15. októbra 1933 vstupuje do karmelitánskeho kláštora v Kolíne nad Rýnom a prijíma meno Terézia Benedikta.

„Stať sa nevestou Krista znamená patriť mu a ničomu nedávať prednosť pred láskou k nemu,“ píše v liste svojim známym do Münsteru. Vnútorný život sa stáva najhlbším prameňom jej šťastia.

Mária Raučinová

Zdroj obrázku: www.revue.theofil.cz