Toto slovo sa v Biblii vyskytuje len u Matúša (Mt 6,24) a Lukáša (Lk 16,9.11.13). Jedná sa o transliteráciu aramejského māmônâ vo význame majetok, bohatstvo alebo zisk.

Etymologicky súvisí so slovom amen, ktorého základ označuje to, čo je spoľahlivo uložené, prípadne na čo sa spolieha.

Ježiš týmto výrazom mieni sebeckú závislosť, ktorá sa zmocňuje srdca človeka a tým ho odcudzuje Bohu (Mt 6,19nn).

Človek sa nemôže upísať majetku vo svojom vnútri (aramejsky: mamona) a zároveň chcieť patriť tomu, ktorého podstatou je rozdávať. Toto je vlastný dôvod k výzve: „Nezhromažďujte si poklady na zemi...“ (Mt 6,19). Život je bohatý, ale bohatstvo života nám nie je dané preto, aby sme si ho nechali a „zakopali“. Mali by sme si ho nechať pre seba ako dar pre nás, ktorým sa náš život stane jasnejším, a ako dar od nás, ktorým sa rozjasní život ostatných ľudí.

Keď človek niečo vlastní, jeho vlastníctvo v skutočnosti vlastní jeho.

Skúsenosť nám jasne ukazuje, že peniaze a bohatstvo človeka veľmi rýchlo a ľahko pohltia, takže je potom nadmieru tvrdý, nesolidárny a sebaistý.

Tomu by zodpovedal názor, že sa mamona odvodzuje z babylonského mimma vo význame celkom všetko.

Ježiš vidí zotročujúcu moc mamony (Mt 6,21.24), takže nakoniec viera (v zmysle dôvery, spoliehania) v mamonu vylučuje vieru v Boha. Preto stavia Ježiš proti sebe mamonu a Boha a vyzýva k rozhodnutiu medzi nimi.

S odkazom na výrok, že žiadny otrok nemôže slúžiť dvom pánom, je Ježišov učeník volaný k rozhodnutiu, aby sa nestal otrokom peňazí, majetku a spoločenskej prestíže, čo by mu prekážalo v službe Bohu, ale aby sa nechal viesť Bohom pri zachádzaní s peniazmi a mocou, ktorá je na nich založená.

Štefan Šrobár

Zdroj obrázku: www.teraz.sk