Napodobňuje teda smrť, kto sa vzďaľuje od spoločenstva s týmto telom a oslobodzuje sa od tých pút, o ktorých ti hovorí Pán prostredníctvom Izaiáša: „Rozviaž putá nespravodlivé, uvoľni povrazy otroctva, zlomených prepusť na slobodu a rozlám všetky okovy.“

Pán sa teda podrobil smrti, aby prestala vina. Ale aby zasa v smrti nebol koniec prirodzenosti, bolo dané vzkriesenie z mŕtvych: aby skrze smrť zanikla vina a skrze zmŕtvychvstanie sa zachovala prirodzenosť.

A tak táto smrť je prechodom pre všetko. Treba, aby si stále prechádzal prechodom z porušenia do neporušenosti, od smrteľnosti do nesmrteľnosti, zo zmätkov do pokoja. Nech ťa teda neráňa slovo smrť, ale nech ťa blažia dobrodenia dobrého prechodu. Veď čo iné je smrť, ako pochovanie chýb a vzkriesenie čností?

A preto aj on hovorí: „Nech zomrie moja duša v dušiach spravodlivých,“ čiže nech je pochovaná, aby sa vzdala svojich chýb a prijala milosť spravodlivých, ktorí nosia na svojom tele a na duši Kristovo umieranie.

„O dobre smrti“, sv. Ambróz

Autor obrázku : IV