Keď čítame Ježišove podobenstvá v evanjeliách, dobre je položiť si otázku, komu a prečo ich povedal. V tomto prípade je podobenstvo o nespravodlivom sudcovi a chudobnej vdove adresované učeníkom.

Možno povedať, že učeníci sú tí, ktorých sa skrze Ježiša dotkla moc Božieho kráľovstva a už začali cestu učeníka, teda nový spôsob života inšpirovaný Ježišom. Každý z učeníkov niečo zanechal, každý z nich mal príbeh svojho stretnutia s Ježišom a každý z nich s nádejou hľadel do budúcnosti. Títo učeníci počúvajú podobenstvo o cynickom sudcovi a neodbytnej vdove.

Dôvod, pre ktorý im Ježiš hovorí toto podobenstvo, možno vidieť už v úvode, kde sa píše o potrebe stále sa modliť a neochabovať. Učeníci potrebujú počuť a porozumieť tejto výzve k vytrvalej modlitbe.

Neodbytnosť vdovy v ohrození a jej vytrvalá, a určite aj emotívna modlitba, je prípravnou fázou jej záchrany – šťastného konca v podobe víťazstva nad protivníkom. Toto víťazstvo nedosiahne sama, ale len skrze zásah predtým ľahostajného sudcu. Učeníci počúvajú podobenstvo a vedia, že Boh určite nie je nespravodlivý, ani cynický, ani ľahostajný. Keď bol neodbytnou prosbou zlomený odpor nespravodlivého sudcu, o čo skôr zasiahne ten, ktorý má osobitne pozitívny vzťah k svojim vyvoleným.

Podobenstvom sa však nerieši kontrast nespravodlivého sudcu a milosrdného Boha, ako skôr porovnanie neodbytnosti prosieb vdovy s vytrvalosťou modlitby učeníkov. Boží zásah, Božia záchranná akcia sa rozbieha tam, kde ho učeník pozýva.

Štefan Novotný

Zdroj obrázku: www.verbumdominy.sk