Keďže si Ježiš vo svojom ľudskom srdci osvojil Otcovu lásku k ľuďom,
„miloval ich do krajnosti“ (Jn 13,1), lebo „nik nemá väčšiu lásku ako ten,
kto položí svoj život za svojich priateľov“ (Jn 15,13).

Takto sa v jeho utrpení a smrti stala jeho ľudská prirodzenosť
slobodným a dokonalým nástrojom jeho božskej lásky, ktorá chce spásu ľudí.

A vskutku dobrovoľne prijal svoje utrpenie a smrť z lásky k svojmu Otcovi
a k ľuďom, ktorých chce Otec spasiť: „Nik mi ho [život] neberie, ja ho dávam sám od seba“ (Jn 10,18).

Odtiaľ tá zvrchovaná sloboda Božieho Syna, keď ide dobrovoľne na smrť.

KKC