„Úrad, ktorý Pán zveril pastierom svojho ľudu, je skutočná služba.“ Je úplne zameraná na Krista a na ľudí. Úplne závisí od Krista a jeho jediného kňazstva a bola ustanovená v prospech ľudí a spoločenstva Cirkvi. Sviatosť posvätného stavu  udeľuje „posvätnú moc“, ktorá je v skutočnosti Kristovou mocou. Vykonávanie tejto moci sa preto má riadiť príkladom Krista, ktorý sa z lásky stal posledným a služobníkom všetkých. „Pán teda právom povedal, že starostlivosť o [jeho] stádo je dôkazom lásky k nemu.“

Kristova prítomnosť vo vysvätenom služobníkovi sa nemá chápať tak, ako keby vysvätený služobník bol uchránený  od všetkých ľudských slabostí, od ducha panovačnosti, od omylov, ba aj od hriechu. Sila Ducha Svätého neručí  za všetky skutky vysväteného služobníka tým istým spôsobom. Kým  vo sviatostiach je táto záruka daná  tak, že ani hriech vysväteného služobníka nemôže prekážať ovociu milosti.

                                                                                                           KKC