Tí, čo bojujú, musia si ducha stále chrániť pred návalom vášní, aby rozum rozlišoval prichádzajúce myšlienky a dobré, ktoré posiela Boh, ukladal do zásobárne pamäti, zlé zasa a diabolské vyhadzoval zo skladiska prírody. Lebo keď je more pokojné, rybári dovidia až na dno, takže im neunikne takmer ani jedna ryba. Ale keď ním zmietajú vetry, divá búrka zakryje to, čo v nerušenom tichu štedro ukazovalo. A vtedy je všetko rybárske umenie márne.

Ale iba Duch Svätý môže očistiť myseľ. Lebo ak nevojde on, silný a nepremôže zlodeja, nik mu nebude môcť vziať korisť. Je teda potrebné, aby sme si pri všetkom pokojom duše chránili Ducha Svätého, inými slovami, aby sme vždy mali pri sebe zažatú lampu poznania. Lebo keď ona stále žiari vo svätyni duše, nielenže sa odhalia tie prudké a temné útoky zlých duchov, ale aj veľmi oslabnú, keď ich prekvapí toto sväté a slávne svetlo.

Preto Apoštol hovorí: „Ducha neuhášajte,“ čiže nezarmucujte Ducha Svätého zlými skutkami a zvrátenými myšlienkami, aby vás neprestal chrániť týmto svojím jasom. Lebo vlastne ani nemožno uhasiť to večné a oživujúce, čo dáva Duch Svätý, ale skôr jeho zármutok, čiže keď sa odvráti, necháva myseľ bez svetla poznania, zatemnenú a obklopenú chmárami.

Úlohou mysle je dokonalá chuť, ktorou rozlišujeme veci. Tak ako chuťou, ktorá je telesným zmyslom, neklamne, ak sme zdraví, rozlišujeme dobré od zlého a po tom, čo je príjemné, túžime, tak aj naša myseľ, ak začne v plnom zdraví a nezaťažená prílišnými starosťami svoju činnosť, môže v plnej miere cítiť božskú útechu a nezabudnuteľne nosiť v pamäti chuť činorodej lásky na rozoznávanie, čo je lepšie, ako hovorí Apoštol: „A modlím sa za to, aby vaša láska čoraz viac rástla v pravom poznaní a vo všestrannom chápaní, aby ste vedeli rozoznať, čo je lepšie.“

biskup Diadoch Foticenský

L.Záborský : Duch Svätý a človek