V gréckom preklade kníh Starého zákona sa nevýslovné meno YHWH, pod ktorým sa Boh zjavil Mojžišovi, prekladá výrazom Kyrios („Pán“). Meno Pán sa odvtedy stalo najbežnejším menom na označenie samého božstva Boha Izraela. Nový zákon tento silný význam titulu  „Pán“ používa pre Otca, ale aj, a to je novota, pre Ježiša, ktorý je tým uznávaný za Boha.

             Aj sám Ježiš si pripisuje tento titul zastreto, keď diskutuje s farizejmi  o význame 110. žalmu, ale aj otvorene, keď sa obracia na svojich apoštolov. Prejavy jeho moci  nad prírodou, nad chorobami, nad zlými duchmi, nad smrťou   a hriechom dokazovali počas celého jeho verejného života jeho božskú zvrchovanosť. 

            V evanjeliách sa ľudia veľmi často obracajú na Ježiša oslovením „Pane“. Tento titul svedčí o úcte a dôvere tých, ktorí prichádzajú k Ježišovi a očakávajú  od neho pomoc a uzdravenie. Pod vplyvom Ducha Svätého titul „Pán“ vyjadruje uznanie Ježišovho božského tajomstva.  Pri stretnutí so zmŕtvychvstalým Ježišom sa stáva klaňaním: „Pán môj a Boh môj!“ (Jn 20,28). Vtedy titul „Pán“ nadobúda príznak lásky a nežnosti, ktorý zostane charakteristický pre kresťanskú tradíciu: „To je Pán“ (Jn 21,7).

                                                                                                            KKC

             “Ak chcete, aby vo vašich domoch panoval pokoj, modlite sa v rodine ruženec.  

    Pius X.

Zdroj obrázku: www.fanpop.com