Najčastejším a najskrytejším pokušením je náš nedostatok viery. Menej sa prejavuje zjavnou neverou než faktickým uprednostňovaním niečoho iného.
Keď sa začneme modliť, ako prvoradé sa nám predstavia tisíce prác alebo starostí, ktoré sa zdajú naliehavé. Je to znova chvíľa pravdy pre srdce a pre jeho uprednostňujúcu lásku.
Niekedy sa obraciame na Pána ako na posledné útočisko. Ale skutočne tomu veríme?
Inokedy si berieme Pána za spojenca, lenže srdce zostáva ešte domýšľavé.
V každom prípade náš nedostatok viery dáva najavo, že ešte nemáme dispozíciu pokorného srdca: „Bezo mňa nemôžete nič urobiť“
KKC