Z Listov svätého biskupa Atanáza

A tak Trojica je svätá a dokonalá. Poznávame ju ako Otca, Syna a Ducha Svätého; nie je v nej primiešané nič cudzie ani vonkajšie, ani nepozostáva zo stvoriteľa a stvorenej veci, ale celá je plná tvorivej a účinnej sily. Prirodzenosťou sa podobá sama sebe a je nedeliteľná. A jedna je aj jej pôsobnosť, aj činnosť. Lebo Otec robí všetko skrze Slovo v Duchu Svätom, a takto sa zachováva jednota svätej Trojice. Tak sa v Cirkvi ohlasuje jeden Boh, ktorý je „nad všetkým, preniká všetko a je vo všetkom“. „Nad všetkým“ ako Otec, ako východisko a prameň. „Preniká všetko“, čiže skrze Slovo. A konečne je „vo všetkom“ v Duchu Svätom.

Keď svätý Pavol píše Korinťanom o duchovných veciach, privádza všetko k jednému Bohu Otcovi ako k hlave takto: „Dary milosti sú rozličné, ale Duch je ten istý. Aj služby sú rozličné, ale Pán je ten istý. A rozličné sú aj účinky, ale Boh, ktorý pôsobí všetko vo všetkých, je ten istý.“

Teda čo Duch rozdeľuje jednotlivcom, to dáva Otec skrze Slovo. Lebo všetko, čo má Otec, je aj Synovo. A potom čo dáva Syn v Duchu, sú pravé Otcove dary. Podobne keď je v nás Duch, je v nás aj Slovo, ktoré nám ho dáva, a v Slove je aj Otec. A tak sa spĺňa to: „Prídeme ja a Otec a urobíme si uňho príbytok.“ Lebo kde je svetlo, tam je aj odblesk.

Zdroj obrázku: www.trencianskebiskupice.fara.sk