Pán Ježiš vyhlasuje, že dáva svojim učeníkom nové prikázanie, podľa ktorého sa majú navzájom milovať. Hovorí: „Nové prikázanie vám dávam, aby ste sa milovali navzájom.“
A nebolo toto prikázanie už v starom Božom zákone, kde sa píše: „Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého“? Prečo teda Pán volá novým to, čo je už také staré? Či preto je novým prikázaním, že nás vyzlieka zo starého a oblieka v nového človeka? Nie každá láska obnovuje toho, kto počúva alebo skôr poslúcha, ale iba tá, ktorú Pán odlíšil od telesnej lásky, keď dodal: „Ako som ja miloval vás.“
Takáto láska nás obnovuje, aby sme boli novými ľuďmi, dedičmi novej zmluvy, spevákmi novej piesne. Takáto láska, milovaní bratia, obnovila aj v minulosti dávnych spravodlivých, tak patriarchov a prorokov, ako neskôr svätých apoštolov, a ona aj teraz obnovuje národy a z celého ľudského pokolenia, rozšíreného po celom svete, tvorí a zhromažďuje nový ľud, telo novej snúbenice, nevesty jednorodeného Božieho Syna, o ktorej sa hovorí v Piesni piesní: „Kto je to tá, čo vystupuje v bielom?“ Isteže v bielom, veď je obnovená. A čím, ak nie novým prikázaním?
Preto sa v nej údy starajú navzájom jeden o druhý: ak trpí jeden úd, trpia spolu s ním všetky údy, a ak vychvaľujú jeden úd, radujú sa s ním všetky údy. Počúvajú totiž aj zachovávajú toto slovo: „Nové prikázanie vám dávam, aby ste sa milovali navzájom.“ Nie tak, ako sa milujú tí, čo zvádzajú, ani tak, ako sa milujú ľudia preto, že sú ľuďmi. Ale tak, ako sa milujú preto, že sú bohmi a všetci sú synmi Najvyššieho, aby boli bratmi jeho jediného Syna, a milujú sa navzájom tou láskou, ktorou ich miluje on, aby ich priviedol k cieľu, ktorý im postačí, kde sa ich túžba nasýti dobrodeniami. Ich túžbe totiž nebude nič chýbať vtedy, keď bude Boh všetko vo všetkom.
Zdroj obrázku : www.paulinky.cz