Orodovať,  prosiť za druhých, je od čias Abraháma príznačnou vlastnosťou srdca, ktoré je v súlade s Božím milosrdenstvom.

V období Cirkvi má kresťanské orodovanie účasť  na Kristovom orodovaní: je výrazom spoločenstva svätých.  Kto sa modlí, pri orodovaní „nehľadí iba na svoje vlastné záujmy, ale aj na záujmy iných“ (Flp 2,4), ba dokonca sa modlí aj   za tých, ktorí mu robia zle.

Prvé kresťanské spoločenstvá intenzívne prežívali túto formu solidarity. Apoštol Pavol im tak dáva účasť na svojej službe evanjeliu, ale sa za ne aj modlí. Orodovanie kresťanov nepozná hranice: „za všetkých ľudí, za… všetkých, čo sú na vyšších miestach“  (1Tim 2,1-2),  za prenasledovateľov, za spásu tých, čo odmietajú evanjelium. 

                                                                                                                                      KKC