Božia láska je „večná“ (Iz 54,8): „Nech i vrchy odstúpia a kopce nech sa otrasú: moja milosť neodstúpi od teba“ (Iz 54,10). „Láskou odvekou som ťa miloval, preto som si ťa milosrdne pritiahol“ (Jer 31,3).

            Svätý Ján ide ešte ďalej, keď tvrdí: „Boh je láska“ (1Jn 4,8.16). Samotné Božie bytie je Láska. Keď Boh v plnosti času posiela svojho jednorodeného Syna   a Ducha lásky,  zjavuje svoje najvnútornejšie tajomstvo: on sám je večná výmena lásky: Otec, Syn a Duch Svätý, a nás určil na to, aby sme mali na nej účasť.       

            Jedine Duch, ktorý je „náš život“, môže urobiť „naším“ to isté zmýšľanie, aké bolo v Kristovi Ježišovi. Vtedy sa jednota odpustenia stáva možnou, lebo si „navzájom“ odpúšťame, „ako“ nám „odpustil Boh v Kristovi“   (Ef 4,32).

                                                                                                            KKC

        “Všetky bytosti sa domáhajú dobra, no nie všetky poznávajú pravdu .“

Tomáš Akvinský

Zdroj obrázku: www.dzbancitatov.sk